skola_titulka_orezana dscn4997 dscn4982 dscn4984 dscn4991 dscn4993 dscn4995 dscn4996 dscn4998 dscn4999 dscn4980 dscn2987_small dscn2988_small

História školy a školstva vo Svrčinovci

 

História školstva v obci Svrčinovec siaha do roku 1803. Vyučovanie prebiehalo v starej drevenej budove a bola to jediná škola Svrčinovca v danom období.  O osemdesiat rokov neskôr bola postavená nová budova pre obecnú školu a až do roku 1912 ju navštevovali deti z celej obce. Záujem o školu v tomto čase bol nízky, pretože chudobný ľud v našom regióne prežíval každodenný zápas o prežitie. Vyučovalo sa hlavne čítanie, písanie, počítanie a náboženstvo.

V roku 1912 bola postavená nová budova v časti U Myšov, ktorá slúžila k potrebám vyučovania. Hovoríme o  tzv. štátnej škole, lebo bola postavená na účet štátu. V prevratovej a poprevratovej dobe neslúžila na výchovno-vzdelávacie účely, obývalo ju vojsko, ktoré ju znehodnotilo. K spojeniu štátnej a obecnej školy došlo v roku 1925 a vznikla tak trojtriedka, v nasledujúcom roku štvortriedka.

Azda najdôležitejším školským rokom pre školu vo Svrčinovci bol rok 1932/1933, kedy sa začala stavať murovaná budova na „pozemku neďaleko zástavky u domku Padyšáka“, ako sa dozvedáme zo školskej kroniky. Vyhotovením stavebných plánov bol poverený Ing. arch. Metodej Zoubek, profesor na vtedajšej Štátnej priemyselnej škole v Bratislave. Školu slávnostne otvorili 1. septembra 1935 ako Štátnu ľudovú školu. Slávnostná vysviacka novootvorenej budovy školy sa konala  21. júna 1936. Škola mohla začať plniť svoju funkciu - vychovávať a vzdelávať, hoci začiatky neboli ľahké. V tom čase navštevovalo školu 375 žiakov s počtom tried sedem. 

Škola sa v priebehu nasledujúcich rokov dobudovala a každým rokom bola čoraz viac materiálne vybavená. Bola postavená nová dreváreň, odhradila sa školská záhrada od záhrady správcu školy, do tried boli zakúpené  nové tabule a stoličky.

Školský rok 1938/39 bol mimoriadne bohatý na politické udalosti, ale zničujúci pre našu školu, ktorá bola pod nadvládou Poliakov, ktorí odstránili pôvodný názov a dali ten poľský - Publiczna Szkola Powszechna w Swierczynowcu. K oslobodeniu došlo v roku 1939.

Organizačnou zmenou prešla škola v roku 1942 a 1945. Najskôr sa jej názov pozmenil na Rímsko-katolícku ľudovú školu vo Svrčinovci, nakoľko všetci žiaci školy boli katolíci, neskôr bola škola poštátnená a pomenovaná ako Štátna ľudová škola vo Svrčinovci - Ústredí.  V tom istom roku začali nielen žiaci, ale i učiteľský zbor pociťovať nedostatok priestoru a miestností na výučbu a zaviedlo sa striedavé vyučovanie. V nasledujúcom období musela škola vyhradiť miestnosti Štátnej meštianskej škole vo Svrčinovci.

Prelomovým krokom v histórii našej školy bol rok 1960, kedy bola započatá prístavba novej budovy a telocvične. Stavba začala v januári 1960 a do užívania sa odovzdala už v auguste nasledujúceho roku. Okrem prístavby bola prevedená i kanalizácia, vodovodná prípojka, nová prípojka elektrického prúdu, atď.

Základná škola za roky svojej existencie prešla mnohými opravami, úpravami priestorov a okolia školy (oplotenie, strecha, záhrada, interiér tried, zateplenie plášťa školy, nová fasáda).

 

Peter Jilemnický - učiteľ „u Deja“

„Do kopca, čo sa štverá oproti železničnej staničke vo Svrčinovci, pomaly kráčal mladý  muž. Budúci učiteľ v škole U Deja - dvadsaťdvaročný Peter Jilemnický. Keď prišiel na miesto, k starej kamennej škole, nebol veľmi nadšený. Čakala ho dlhšie opustenú budovu  so štyrmi holými stenami, vlhkými múrmi. Bolo ju treba vyriadiť a nájsť si strechu nad hlavou.“

Peter Jilemnický učil a pôsobil vo Svrčinovci dva školské roky - 1923/24 a 1924/1925. Obdobie, v ktorom prišiel na Kysuce bolo pre mladého učiteľa a začínajúce autora obdobím neobyčajnej inšpirácie. Ako učiteľ videl mnoho biedy a trápenia kysuckých ľudí, ale i hlad po vedomostiach ich detí. Život na Kysuciach sa zasa stal pre Jilemnického ako autora stálym zdrojom zážitkov a podkladom pre jeho prvý román Víťazný pád. Kysuce zanechali v ňom stopu na celý život. Vracal sa k nim vo svojich článkoch, novelách i poviedkach. Rôzne typy ľudí, ktorých tu spoznal, použil ako hrdinov v ďalších svojich románoch. 

Tak ako Peter Jilemnický nezabudol na svoje pôsobenie na Svrčinovci, tak ani obyvatelia našej dediny nezabudli na neho. Na pamiatku mu je v časti U Deja venovaná busta s jeho podobizňou a pamätná doska s nápisom: „V tejto škole učil národný umelec, spisovateľ P. Jilemnický od r. 1923 do r. 1926.“

 

Peter Jaroš

 

V školskom roku 1961-1962 pôsobil ako učiteľ aj spisovateľ Peter Jaroš. Toto jednoročné učiteľské pôsobenie na tunajšej škole bolo pre neho veľmi motivujúce. Učil na škole, písal diplomovú prácu a dokončoval novelu Poludnie na terase