• 
• 

 

Dyslexia – porucha čítania

Dysgrafia – porucha písania a grafického prejavu

Dysortografia – porucha pravopisu

Dyskalkúlia– porucha matematických schopností

Dyspraxia – porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie

(Porúch učenia je v odbornej literatúre uvádzaných viac, my uvádzame najčastejšie sa vyskytujúce poruchy učenia v školskej praxi.)

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii.

Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní...zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Dyslexia(porucha čítania) – porucha postihuje rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu. Dieťa lúšti písmená, hláskuje, viazne spájanie písmen do slabík a slabík do slov. Dlho slabikuje, domýšľa slová, zamieňa písmená. Najčastejšie tvarovo a zvukovo podobné.

Prejavy dyslexie :

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojene písmeno – hláska),
• zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e,
• zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď...
• zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l
• vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách
• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
• často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov)
• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások
• deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú
• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov
• nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík – mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak
• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu
• plytké dýchanie pri čítaní – tenzia – napätie

Dysgrafia(porucha písania) – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie :

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen
• nesprávny sklon písma
• dieťa s dysgrafiou si nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína (čo pretrváva aj vo vyšších ročníkoch), nevie ho napodobniť
• v jeho písomnom prejave sa objavujú zrkadlové tvary písmen
• nedodržiava liniatúru (píše pod riadok, nad riadok...)
• neúmerne pomalé tempo písania
• písanie neobratné
• línie a ťahy ostré, neplynulé
• zvýšený tlak na podložku
• nesprávny úchop pera
• žiak často škrtá, prepisuje písmená
• písmo je ťažko čitateľné
• zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d...

Dysortografia (porucha pravopisu) – nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prejavy dysortografie .

• ťažkosti v diskriminácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne,le s mäkčeňom
• problematická diskriminácia krátkych a dlhých samohlások
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen, prehadzovanie poradia písmen v slovách, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen
• nezvládnutá analýza viet, nerozlišovanie hraníc viet, spájanie slov vo vetách

Dyskalkúlia(porucha matematických schopností) – ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie:

Praktognostická dyskalkúlia

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr. farby, veľkosti, tvaru.
• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky...
• nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu
• nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania
• v geometrii – ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov

Verbálna dyskalkúlia

• dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov
• nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov
• nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla

Lexická dyskalkúlia

• dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky)
• zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :
• nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle
• zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1

Grafická dyskalkúlia

• dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice...
• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly)
• píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný
• pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky ...
• v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní

Operačná dyskalkúlia

• dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie
• často sa objavujú zámeny matematických operácií
• deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti
• žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2

Ideognostická dyskalkúlia

• nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi
• nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.)
• číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4
• ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné prevesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju

Príčiny porúch učenia :

• drobné poškodenie mozgu – ĽMD = ADD, ADHD
• dedičnosť
• kombinácia oboch predchádzajúcich (hereditárno-encefalopatcká)
• neurotická
• nejasná etiológia

Diagnostika :

• pedagogická diagnostika (učiteľ)
• psychologické vyšetrenie (v CPPPaP, CŠPP)
• špeciálno-pedagogické vyšetrenie (v CPPPaP, CŠPP)
• prípadne iné odborné vyšetrenia – neurologické, logopedické, očné...

Organizácia nápravnej starostlivosti(čo ďalej, problém máme pomenovaný) :

• žiak s poruchou učenia sa vzdeláva v bežnej triede formou integrácie – začlenenia,reedukačnú (nápravnú) starostlivosť realizuje školský špeciálny pedagóg, ak škola nezamestnáva špeciálneho pedagóga, žiak dochádza na reedukačné cvičenia do centra poradenstva (CPPPaP, CŠPP), má vypracovaný Individuálny vzdelávací program (IVP),   učiteľ volí primerané metódy a formy preverovania vedomostí žiaka, rešpektuje Metodický pokyn na hodnotenie žiakov základnej školy schválený MŠ SR (Príloha č. 2 - Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole).
• žiak s poruchami učenia sa vzdeláva v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami učenia v ZŠ
• žiak s poruchami učenia sa vzdeláva v škole pre žiakov s poruchami učenia (v Martine)

Metódy tolerancie a  hodnotenia žiakov so špecifickými vývinovými poruchami učenia v podmienkach ZŠ :

Každé dieťa je svojim spôsobom originálne, neexistuje jeden jednoduchý predpis, ako s týmito deťmi pracovať. Vždy je nutné vychádzať z konkrétneho prípadu, metódy a formy individualizovať. Aj napriek tomu platí niekoľko zásad, ktoré majú všeobecné použitie a prácu s deťmi s poruchami učenia nám uľahčujú.

Všeobecné zásady

 

• veľmi záleží na taktnom prístupe učiteľa
• vhodným spôsobom vysvetliť ostatným žiakom rozdielny prístup k hodnoteniu detí s poruchami učenia
• dať dieťaťu možnosť zažiť pocit úspešnosti, chváliť ho aj za prejavenú snahu a malé pokroky
• citlivo individualizovať výber prostriedkov a metód, ktorými chceme zaistiť úspešnosť žiakov s poruchami učenia. To znamená, že je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych znalostí o problémoch žiaka získaných zo správ z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia, z údajov získaných od rodičov a z poznatkov získaných pri výuke a pozorovania žiaka.
• oboznámiť aj ostatných učiteľov, ktorí žiaka vyučujú, so špecifikami jeho poruchy a metódami hodnotenia a tolerancie
• hodnotiť len to, čo stihlo vypracovať, snažiť sa rozpoznať jeho skutočné znalosti neskreslené poruchou učenia
• dať žiakovi k dispozícii pomôcky, ktoré mu pomôžu prekonať prejavy špecifickej poruchy učenia (napr. tabuľku písmen, čítacie okienko, dyslektickú tabuľku...)
• dôležitým predpokladom úspešnosti dieťaťa s poruchou učenia je, že nebude vystavované činnostiam, v ktorých vzhľadom na svoju poruchu nemôže podávať optimálny výkon (napr. klasické diktáty u detí s dysortografiou, dlhé prepisovanie u detí s dysgrafiou, hlasné čítanie u žiakov s dysexiou...)
• u detí s dyslexiou a kombinovanými poruchami preferujeme ústne skúšanie, pracovné listy s menším množstvom úloh a s veľkosťou písma, ktorá zodpovedá čítacím schopnostiam žiaka, u dysgrafikov s možnosťou voľby správnej odpovede

Konkrétne možnosti hodnotenia a preverovania vedomostí žiakov s poruchami učenia :

Diktáty

• písanie diktátov klasickým spôsobom je ako forma zisťovania pravopisných znalostí žiakov s poruchami učenia väčšinou nevhodná
• náhradné formy – ústna forma, doplňovacie cvičenie, rôzne druhy pracovných listov s použitím fólie, špeciálne programy pre slovenský jazyk používané v počítačovej technike

Ak so žiakmi s poruchami učenia diktát píšeme, riadime sa týmito zásadami :

• diktát by mal mať žiak s poruchou učenia vopred precvičený
• diktát diktovať pomalším tempom
• poskytnúť žiakovi dlhší čas na kontrou napísaného, zbierať mu zošit ako poslednému (tento spôsob volíme u žiaka s miernejšou formou poruchy)
• pri spoločnej ústnej kontrole diktátu dať žiakovi s poruchou učenia čo najväčší priestor k uplatneniu jeho znalostí, zistíme tak skutočné vedomosti žiaka neskreslené poruchou
• diktát pripraviť ako doplňovačku, k doplneniu dať nie celý diktát, ale len tie slová, v ktorých sledujeme určitý pravopisný jav
• pri písaní diktátu nechať dieťaťu k dispozícii korekčné pomôcky napr. tabuľku písmen, dyslektickú tabuľku (dieťa sa s ňou musí naučiť pracovať a rýchlo sa v nej orientovať)

Pri hodnotení a oprave diktátov :

• zaznamenávame iba počet chýb
• využívame možnosti slovného hodnotenia
• chyby neopravovať červenou. Dieťa má tendenciu zapamätať si to, čo je touto farbou zvýraznené, t.j. vlastný chybný tvar slova.
• dieťa by malo opravovať diktát podľa správne napísanej predlohy s vyznačením slov, v ktorých urobilo chybu
• niekedy môžeme v diktáte zvýrazniť slová, ktoré dieťa napísalo správne (u detí s ťažšou formou poruchy)
• slová, v ktorých dieťa urobilo chybu, vypíšeme pod diktát. Žiak ich jedenkrát odpíše
• zaviesť zošit na evidenciu slov, v ktorých dieťa urobilo chybu
• zručnejší pedagógovia môžu diferencovať chyby vyplývajúce z poruchy a pravopisné chyby. V hodnotení diktátu zaznamenať pomer chýb pravopisných a chýb vyplývajúcich z poruchy.

U detí s dysortografiou sa najmä vo vyšších ročníkoch objavuje v diktátoch väčšie množstvo chýb. Svojim spôsobom sa jedná o chyby plynúce z poruchy. Ich príčinou totiž býva to, že dlhodobým pôsobením nekorigovanej poruchy dieťa prestáva zvládať učivo. Často pravopisné pravidlá poznajú, ale nedokážu ich uplatniť v diktáte (tréma zo skúškovej situácie, z očakávania ďalšieho neúspechu, z nedostatku času, nezaizovaná aplikácia pravopisných pravidiel, dysgrafické ťažkosti – ťažkosti s formálnou stránkou písania).

Aj u týchto detí sa môžeme stretnúť s chybami z neznalosti, z nedbalosti, z nedostatočnej prípravy na vyučovanie, nedostatkami snahy. Dôležité je, aby sme opatreniami, ktoré urobíme, podnietili záujem žiaka o výuku a obmedzili jeho prípadnú snahu sa na poruchu spoliehať, vyhovárať.

Písanie

• dbať na správne sedenie pri písaní
• dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera
• k písaniu používať vhodné písacie potreby
• využívať pomocné linajky
• zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou)
• nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu
• nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu
• viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie)
• u žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu

Čítanie

• neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou
• nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou
• viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania
• tolerovať pomalšie tempo čítania
• umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie
• k domácej úlohe zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ)
• na hodinách čítania zaraďovať čítacie rozcvičky (čítanie písmen, slabík, slov)
• nacvičiť čítanie a výslovnosť náročnejších slov v texte
• netrestať dieťa, keď po vyvolaní nevie, kde má čítať
• neupozorňovať na chyby v čítaní slovami! zle“, „zase chyba“..., ale slovami „pozor“, „opatrne“...
• k čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov
• knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo
• vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela

 

Cudzí jazyk

• zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu (sluchovou cestou) – magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď.
• využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu
• nenútiť deti k doslovným prekladom
• sústrediť sa na praktické použitie jazyka
• čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedzujeme
• používať doplňovanie vhodných slov do viet (ústna forma)

Matematika

V matematike majú najväčšie problémy deti s dyskalkúliou. Je potrebné odlíšiť problémy spôsobené poruchou od tých, ktoré zodpovedajú nižšej inteligencii. V matematike však majú problém aj deti s dyslexiou (slovné úlohy, zadania v písomných prácach, zošitoch atď.), s dysgrafiou (zápisy, geometrické učivo atď.).

• používanie päťminútoviek je u detí s poruchami učenia nevhodné
• umožniť žiakom používať kompenzačné a korekčné pomôcky (tabuľka násobkov, číselná sieť, kalkulačka...) – podľa odporúčania špeciálneho pedagóga
• pri hodnotení brať do úvahy správnosť v jednotlivých krokoch riešenia
• často kontrolovať pochopenie zadania úlohy a správnosť postupu
• umožniť medzikroky a pomocné výpočty
• rešpektovať pomalšie tempo
• preferovať ústnu formu skúšania
• do hodnotenia nezahŕňať chyby plynúce z poruchy napr. zámenu číslic, matematických symbolov atď.

Ostatné predmety

• v písomných prácach voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď (najlepšie s voľbou správnej odpovede)
• nenechávať dieťa s dysgrafiou zbytočne písať dlhé poznámky, ktoré sú pre nečitateľnosť nepoužiteľné
• nechať dieťa zapísať si len najdôležitejšie body, prípadne poveriť spolužiaka písaním cez kopír, označiť najdôležitejšie učivo v učebnici, vopred pripraviť poznámky pre žiaka
• pri písomných prácach prečítať, prípadne skontrolovať pochopenie zadania úlohy, pripraviť zadania v zvukovej podobe (u žiakov s dyslexiou)
• na hodinách vlastivedy, geografie brať do úvahy, že deti s poruchami učenia majú často problémy s priestorovou a pravo-ľavou orientáciou
• preferovať ústnu formu skúšania
• v predmetoch, kde je žiak závislý na čítaní textu (prírodoveda, vlastiveda, geografia, dejepis, literatúra...) častejšie kontrolovať pochopenie textu, vyznačovať žiakovi najdôležitejšie fakty. Naučiť žiaka a jeho rodičov takto postupovať pri domácej príprave.

Skutočná kvalita učiteľa sa prejaví práve v tom, aký postoj zaujme k problémovému dieťaťu. Nie je umenie dokázať týmto deťom, že niečo nevedia, ale je umenie dať im príležitosť, že niečo vedia.

 

Nepozorné a nesústredené dieťa

ADD – attention deficit disorder – porucha pozornosti

ADHD – attention deficit hyperactivity disorder – porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

• ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi
• problémy s počúvaním a plnením príkazov
• problémy so zameraním a udržaním pozornosti
• problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie
• nevyrovnané výkony v škole (niekedy úlohu splní, inokedy nie, výkon žiaka sa neustále mení)
• „vypínanie“ pozornosti, čo môže vyzerať ako zasnenosť
• neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci, na lavici a svojom pracovnom stole má dokonalú spúšť)
• má ťažkosti so samostatnou prácou
• nedostatočné študijné výsledky

• vysoká miera aktivity – pôsobí, akoby bolo v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky, ani nohy, vrtí sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke predmety, s ktorými sa hrá, dáva ich do úst, prechádza sa po triede,
• nemôže sa dočkať, kým príde na rad, skáče do reči ostatným – slabé sebaovládanie
• vyrušuje, často nadmerne hovorí
• rýchle, nepremyslené reakcie – najskôr reaguje, až potom premýšľa
• neschopnosť dokončiť úlohu, často nedokončí jednu úlohu a už sa púšťa do druhej
• má problémy so striedaním činností, s prechodom k inej činnosti
• neprimerané reakcie aj na drobné podnety, agresívne správanie, ľahko sa dá vyviesť z miery náhodnými, nepodstatnými príhodami
• nižšia sebaúcta, znížené sebahodnotenie
• sociálna nezrelosť
• telesná neobratnosť

Príznaky musia trvať najmenej 6 mesiacov, objavujú sa pred 7. rokom života dieťaťa, vyskytujú sa doma i v škole.

1. Nevšimne si často drobnosti, detaily, robí povrchné chyby v školskej práci, pri práci alebo iných činnostiach.
2. Často má problém vydržať dlhšie pri jednej úlohe.
3. Vyzerá, že nepočúva, keď mu iní niečo hovoria.
4. Často nesplní príkazy úplne a svoju prácu, školskú prácu si nedokončí.
5. Má často problém zorganizovať si úlohy a aktivity.
6. Vyhýba sa, má odpor alebo len s nechuťou robí domáce úlohy, spolupracuje pri vyučovaní.
7. Často stráca predmety, ktoré potrebuje k svojim aktivitám (napr. hračky, zošity, ceruzky, knihy...)
8. Ľahko sa nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi.
9. Je zábudlivý v každodenných činnostiach.

(O poruchu pozornosti sa jedná, ak sa objavuje aspoň 6 z vyššie uvedených príznakov).

1. Nedokáže vydržať bez pohybu – neustále pohybuje rukami, nohami, pohojdáva sa na stoličke.
2. V situáciách, kde sa očakáva, že bude sedieť, nevydrží – vyskakuje zo stoličky.
3. Nedokáže dlhšie stáť – pobehuje, šplhá a vešia sa na okolité predmety.
4. Nevie sa hrať potichu.
5. Pôsobí ako by mal v sebe motor.
6. Často a veľa rozpráva, nie k veci.

(O hyperaktivitu sa jedná, ak sa objavuje aspoň 6 z vyššie uvedených príznakov).

1. Vyhŕkne odpoveď skôr ako doznie otázka.
2. Nevydrží stáť v rade pri hrách alebo skupinových situáciách – predbieha sa, odbieha.
3. Prerušuje ostatných, skáče im do reči.

(O impulzivitu sa jedná, ak sa objavuje aspoň 1 z vyššie uvedených príznakov).

Treba si však uvedomiť, že každé dieťa je jedinečná bytosť s rôznou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností.

Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav fungovania mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich s pozornosťou, sú oslabené, alebo ešte nezrelé.

• potrebné je pochopenie pre osobitosti svojho dieťaťa, trpezlivosť, kľud, optimistický výhľad do budúcnosti (v rodine vytvoriť prostredie spolupráce, dieťa musí mať istotu, že ho máte radi a akceptujete ho)
• naučiť sa diferencovať tie prejavy správania, za ktoré dieťa nemôže, od tých, za ktoré musí niesť primeranú zodpovednosť (podstatný rozdiel je v tom, ak je dieťa nekľudné a nepokojné, nadmerne pohyblivé, od toho, ak úmyselne kamarátovi podloží nohu, vulgárne rozpráva)
• povzbudenie, pochvala a ocenenie – za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie. Odmena, pochvala musí nasledovať maximálne do 15 minút po splnení úlohy.
• minimalizovať krik ako výchovnú metódu, je neúčinná a pôsobí na dieťa rozvratne
• nedopustiť, aby sa dieťa niečo naučilo zle, na tom, čo si už raz osvojilo totiž húževnato zotrváva, ťažko sa precvičuje a osvojuje si nový postup.
• málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať. Jednu úlohu by nemalo robiť viac ako 10 neskôr 20 minút.
• stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte. Ak klesá motivácia k dodržaniu pravidiel alebo ich opodstatnenosť, môžete ich upraviť.
• pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov. Nepotrebné veci odložíte do skrinky, tašky atď.
• dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď. Nútiť ho byť v kľude, obmedzovať ho, trestať za nadmernú pohyblivosť len zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť a znižuje výkonnosť.
• vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné. Pracovný stôl dať k stene, aby sa nepozeral do izby, do okna.
• s dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť. Nútenie a tresty naopak pozornosť znižujú.
• vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu. Nenechajte sa odradiť, ak o hru rýchlo stratí záujem.
• nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti. Je potrebné chrániť ho pred zbytočnými „zrážkami“ s okolím.
• dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad. Práve tu je dôslednosť veľmi dôležitá.
• naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadlo atď. Dobré je posadiť si dieťa k sebe.

• medikamentózna liečba
• obmedzovanie prijímania cukru
• EEG-biofeedback – tréning, ktorý pomáha dieťaťu naučiť sa ovládať aktivitu mozgu spojenú s pozornosťou
• spolupráca so psychológom, terapie
• relaxácia
• záujmové krúžky

 

• < Predch.
• Nasl. >